Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Ako v Kosove podviedli USA, NATO a západné štáty

19. 1. 2007
Čo v marci 1999 najviac podnietilo vtedajšieho amerického prezidenta Billa Clintona k leteckým útokom proti Srbsku, to bola práve správa o masovej vražde 45-tich albánskych civilistov srbskými bezpečnostnými silami v dedinke Racak v južnom Kosove, asi 30 kilometrov od Prištiny.


Clinton 19. marca 1999 svetu povedal:
"Mali by sme si pripomenúť, čo sa udialo v dedine Račak... nevinných mužov, ženy a deti tu vyvliekli z ich domo-vov do úžľabiny, prinútili kľaknúť do prachu a postrieľali." Fotografie obiehali svetom. A 24. marca začalo bombardovanie NATO a trvalo 78 dní.

Tlačový tajomník Bieleho domu Joe Lockhart o Racaku povedal: "Prezident dostane dobrú lekciu (Slobodan Miloševič zato, že tí, čo sa tohto dopustili, mali byť tvrdo strestaní...).
Ministerka zahraničia
Madeleine Albright, celá nedočkavá vyhlásiť vtedajšej Juhoslávii vojnu, rečniac na CBS v televíznom programe Face the Nation, tiež spomínala Račak kde, ako vravela, "celým tuctom podrezali hrdlá". Nazývala to "elektrizujúcou udalosťou", čo znamenalo, že mierové rozhovory v Rambouillet nikam neviedli a že "humanitárne bombardovanie" bolo jedinou možnosťou.
Nemecký minister zahraničia
Joschka Fischer povedal novinám Berliner Zeitung, že masová vražda v Račaku, to "bola pre mňa posledná kvapka" a vojna bola jedinou alternatívou.
Vtedajší kanadský minister zahraničia LLoyd Axworthy označil tú masovú vraždu za "odporné prenasledovanie civilistov"

Z Human Right Watch (HRW) hlásili, že obete mali vytrhané nechty - svedectvo o mučení.
16. januára, v nasledujúci deň po tej údajnej masovej vražde, KLA zobrala Williama Walkera, veteránskeho amerického diplomata, ktorý viedol mierových pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a kooperáciu v Európe (OSCE) do Račaku, aby si mohol pozrieť telá v úžľabine. Vyhlásil, že mŕtvych "očividne popravili na mieste, kde ležali".

V OSCE správe, ktorú potom vypracoval, sa hovorilo o "svojvoľnom zatýkaní, vraždení a zohavovaní neozbrojených občanov" v Račaku.


Pozemné jednotky
Louise Arbour, vtedajšej kanadskej prokurátorke tribunálu pre vojnové zločiny (ktorú pre to miesto vybrala Albrightová) nedovolili srbské úrady Račak navštíviť. Tá sa vyjadrila v tom zmysle, že vražda musí byť na každý pád potrestaná a že jedine "medzinárodné pozemné jednotky" zabezpečia, aby vinníkov mohli zatknúť.
Keď Miločeviča označili za vojnového zločinca, masovú vraždu v Račaku citovali ako dôkaz. Londýnske noviny Times napísali, že obete - "roľníci, robotníci, dedinčania vo veku od 12 do 74 rokov, muži, ženy a deti" mali vykľuté oči, preliačené lebky, tváre odstrelené zblízka.

Srbskí a bieloruskí odborníci vyšetrovali, ale tým sa neverilo, a tak Európska únia poslala vlastný tím z Fínska, na čele s Helenou Rantovou, zubnou patologičkou. Fínsku správu nikdy nezverejnili.
Rantová sa na tlačovej konferencii vyjadrovala len zahmlene, pripúšťajúc, že tu nebolo dôkazov o zohavení alebo mučení a že srbské úrady plne kooperovali. Ale i ona to nazývala "zločinom proti ľudskosti", čo sa všeobecne interpretovalo tak, že Račak, to bola chladnokrvná masová vražda.

Odvtedy sa už prišlo nato, prostredníctvom následných vyšetrovaní nemeckými, francúzskymi a americkými korešpondentmi, skupinami ľudských práv a mierovými organizáciami, vrátane protivojnovej International Action centre a Liberty Foundation, že masová vražda v Račaku sa zdá byť náramným, i keď veľmi účinným, podareným kúskom, za ktorým stojí KLA, ktorej išlo o to, aby Spojené štáty a NATO napadli Srbov. Cieľom je osamostatnenie Kosova, prípadne neskoršie vytvorenie Veľkého Albánska.

Teraz už vieme, čo sa pravdepodobne udialo v Račaku - v mestečku s asi 2000 tisíc obyvateľmi, krízovom už prv, ktoré je pevnosťou KLA, čo tu už dlho vyvolávala rozruch. Do januára 1999 väčšina obyvateľov už stihla ujsť do blízkeho mestečka Stimlje a zostalo len okolo 400 obyvateľov. Keď tu počas jedného týždňa v dvoch na sebe nezávislých incidentoch zavraždili štyroch srbských policajtov, srbské bezpečnostné sily Račak obkľúčili a zaútočili. Srbi nato vopred upozornili zahraničných novinárov, ktorí prišli, aby to videli. Boj bol prudký a krátky a to nielen v meste, ale i v okolí.
Novinári zistili, že tu vtedy už žilo len pár ľudí.
Napočítalo sa 20 mŕtvol. Aj Srbi, aj novinári odišli, keď sa zvečerilo. Nasledujúci deň, 16. januára, mala už KLA plnú kontrolu.

Počas tej noci, ako sa zdá, KLA pozbierala svojich mŕtvych - 45 ich bolo - pohodila ich do úžľabiny v Račaku a pozvala novinárov a OSCE vyšetrovateľov, aby prišli a popísali "masovú vraždu" neozbrojených civilistov.
Vojenské hodnosti a označenia a/alebo odznaky im zo šiat strhli, vojenskú výstroj nahradili civilné šaty. Žiadnych zbraní naokolo nebolo. Podvodný kúsok sa dal do pohybu. William Walker bol na scéne prvý a uveril tomu, čo sa mu povedalo. A medzinárodná tlač dala svetu najavo svoje pohoršenie.

Neskôr odborné expertízy dokázali - ako už medzitým potvrdil aj fínsky tím - že tí 45-ti mŕtvi v Račaku, boli zasiahnutí strelami zdiaľky a nie popravení zblízka. Na telách sa našiel pušný prach, ale na rukách, čo svedčí o tom, že strieľali. Blízko tiel sa na mieste, kde ich údajne popravili, nenašla žiadna munícia a prázdne náboje, ani tu neboli žiadne kaluže krvi.


Presťahované telá
Patológovia tiež zistili, že tých 45 mužov zasiahli strely do rôznych častí tela, z rôznych uhlov, čo svedčí o tom, že kdesi sa bojovalo a mŕtvych potom pohodili spoločne, aby to efektnejšie vyzeralo.
Až doposiaľ však nikoho pravda nezaujímala. "Či to bola masová vražda alebo nie, to už nikoho nezaujíma", napísali rakúske noviny Die Welt. Zverejnenie výsledkov pitvy sa odďaľovalo, zatiaľčo po halách spojeneckých mocností sa ozýval smäd po vojne.

Nemecké noviny Berliner Zeitung sa dostali k výsledkom fínskych vyšetrovateľov a poslali tím reportérov, ktorí prišli k záveru: "Najpravdepodobnejšie je, že žiadnej masovej vraždy v Račaku nebolo.
Francúzsky novinár Renaud Girard z Le Figara v Račaku bol a veľmi ho prekvapilo, že v správe sa nehovorilo, že to bola "opevnená dedina s mnohými zákopmi" - pevnosť KLA. I keď aj on popísal originálnu verziu masovej vraždy, ďalej vyslovil pochybnosť: "Cítil som, že tu niečo nie je v poriadku."

Christophe Chatelet z Le Monde bol v Račaku v deň srbského útoku a našiel jedného mŕtveho a štyroch zranených, keď večer odchádzal. Nasledujúci deň KLA ukazovala mŕtvoly z masakry, ktorých tu prv nebolo. "To tajomstvo ja vyriešiť nemôžem.", povedal. (V tom čase veliteľ KLA Hašim Thaci povedal pre BBC: "V tej oblasti máme kľúčovú jednotku a tá bola v ťažkom boji. Žiaľ, mali sme veľa obetí, ale i Srbi mali svoje.)

Ďalšie vyšetrovanie ukázalo, že dvaja televízni novinári Associated Press a dva tímy OSCE pozorovateľov tiež z vŕšku pozorovali boj v Racaku; títo vstúpili spoločne so srbskými bezpečnostnými silami a odišli spolu s nimi. Štáb AP filmoval opustenú dedinu. Práve v tú noc sa KLA vrátila, pozbierala svojích mŕtvych z boja. A nasledujúceho dňa Walker povedal svetu, ako tu "popravili" dospelých a deti, keď sa pokúšali uniknúť. CNN reportérka Christiane Amanpourová, manželka hovorcu ministerstva zahraničia Jamesa Rubina, nepreukázala veru žiadny skepticizmus, keď podávala správu o "masovej vražde civilistov".


Obráťte sa na Internet
(Pre tých, čo sa chcú dozvedieť viac: nájdite si na Internete, na Google alebo Yahoo, "Racak massacre" a uvidíte, čo tu nájdete!)
Teraz to už nič nezmení, ale ľudia by si mali v súvislosti s Račakom uvedomiť vládnu propagandu o tých oblastiach, o ktorých toho veľa nevedia, ale emocionálne ich to vyburcuje. Veď si len spomeňte na city, rozpútané "etnickými čistkami v Kosove"!
Na konci druhej svetovej vojny žilo v Kosove 50-50 % Srbov a Albáncov. Do roku 1999 tu už bolo 90 percent Albáncov. Teraz je to okolo 96 percent.

Za tých päťdesiat rokov proti komu sa tu robili etnické čistky?!

Dnes Albánci v Macedónii používajú podobné argumenty, ako používali proti Srbom v Kosove: že majú voči nim predsudky, že ich neprijímajú do zamestnania, diskriminujú ich. Málokedy sa však spomínajú mapy, ktoré sa vyrábajú v Albánsku a ktoré ukazujú, že nielen Kosovo, ale i časť Macedónie a Čiernej Hory je súčasťou Veľkého Albánska.
Nato netreba Einsteina, aby sme si uvedomili, že Spojené štáty, NATO a západné médiá podviedli a zmanipulovali, aby podporili to agresívne cvičenie v budovaní národa, ktoré sa určite nebude diať pokojne. Tí obliehaní vojaci NATO, to sú nevinní, ktorí sa zamotali do balkánskeho bahna vďaka chybujúcemu, chameleóniemu a nadutému politickému vodcovi.

 

The Sunday Sun, 1. apríla 2001
Peter Wortington

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

emoce bratko

(zoran, 17. 1. 2010 18:40)

a nikde nic! Tvoje tz. fakta jsou naprosty nesmysl a blabol. Realita je jina.
Srbsko bud se stane evropskym statem, nebo definitivne zajde na "hejslovanstvi" ktere venkoncem uz vubec nikoho nezajima.
Ze ty to vidis jinak je tvoje vec. Ze Evropa i svet to vidi jinak je realita casu.
"marsh na drinu" muze kutalka vyhravat na Avale jako kousek k poslechu, ale jinak - bezpredmetne.
McDonald existoval v Srbsku bezproblemove jen mu nasadili na oblouky srbskou ahojku.
Je mne lito ale jses uplne mimo misu junaku :o)

Dobar dan.

RE: blbost

(zorin., 17. 1. 2010 14:05)

Tebe zoran nepomôže nič ani studená sprcha v cvokárni. Toho svojho chorvátskeho krvavého psa Tita si založ kľudne do vitríny, aby ťa naďalej držal na krátkom obojku. Tvoje papúškovanie propagandistickej mantry o vražde následníka trónu srbmi, tomu len nasvedčuje. Ako nebohý strýčko o počiatku tej vojny svedčil, "rakouskeho následníka trunu" bol určený na odstrel, pretože Rakúsko-Uhorsko malo nesmierny záujem na obsadení Srbska. Spomína na tie časy tak, že prvý pokus o jeho vraždu vraj nevyšiel, tak toho "naslednika trunu" previezli pred atentátnikom opäť, kým sa doňho ten diletant konečne netrafil. Strýčko spomínal tiež, ako mal raz s jedným chorvátom rozhovor a z čiste úprimných úmyslov pochválil ich(juhoslovanov), že sa spojili do Juhoslovanského kráľovstva, k čomu sa mu dostalo hnevlivej, ba žlčovitej odpovede, že "nám"(chorvátom), "blbci"(Srbi) poroučet nebudou! Prajem tebe tiež a tvojmu národu podobné "pouze sklizeji plody" vášho "nesmyslneho amoku"! A v "návaznosti i k druhe sv. valky", to má tak ďaleko ako ty k aspoň priemernej inteligencii. Pokiaľ viem, k rozbitiu Juhoslovanského kráľovstva v predvečer druhej svetovej vojny došlo za takmer rovnakých okolností a s takmer rovnakým scenárom vypracovaným Hitlerom k budovaniu tretej ríše, ako k rozbitiu Juhoslovanskej zväzovej federatívnej republiky k budovaniu Európskej Únie(alias štvrtej ríše). Akurát len došlo k menšej generačnej výmene hercov, komparzu a mlčky sa prihliadajúcemu nezúčastnenému obecenstvu.

blbost

(zoran, 17. 1. 2010 2:16)

Balkan byl vzdy ohniskem nesnasenlivosti, zlob a vzteku. Jediny Tito dokazel snusku vrahu udrzet na kratkem obojku.
Nikdo nikdy nemel zajem o "Velke Srbsko"!
Byli to Srbove kteri zavinili vrazdou rakouskeho naslednika trunu masakr prvni a v navaznosti i druhe sv. valky. Dnes pouze sklizeji plody sveho nesmyslneho amoku!