Jdi na obsah Jdi na menu
 


 

NA  STRANKE  SA  PRACUJE!

OD 13.2.2015 do 10.5.2015

Môžete prispieť svojimi postrehmi názormi a informáciami na meil: slobodneunas@centrum.cz

Zaujímavá  Informácia ktorú v meistrime nenájdete. 

 

 

PREZIDENTOM SR JE NIKÝM NEVOLENÝ M.  BUTORA  A KISKA JE JEHO HOVORCOM!

Uplynulo 16 rokov od bombových útokov na Juhosláviu zo strany NATO

24.3.1999 - 24.3.2015

BOMBARDOVANJE SRBIJE 24.03.1999

16 godina od NATO intervencije u Jugoslaviji
Napad NATO na SRJ, odnosno pre svega na Srbiju, trajao je 11 nedelja. Po procenama raznih izvora, poginulo je između 1.200 i 2.500 ljudi. Bombardovanjem su teško oštećeni infrastruktura, privredni objekti, škole, zdravstvene ustanove, medijske kuće, spomenici
Danas se navršava 15 godina od početka vazduhoplovnih napada NATO na Saveznu Republiku Jugoslaviju (SRJ) koji su trajali 78 dana. Povodom 24. marta, Dana sećanja na žrtve bombardovanja, državni i drugi zvaničnici polažu cveće na spomenicima.
Akcija NATO koju su Vlada SRJ, ali i mnogi drugi nazvali agresijom izvedenom bez ikakvog međunarodno-pravnog osnova, usledila je posle propasti srpsko-apbanskih pregovora u Rambujeu i Parizu, februara i marta 1999. godine, o rešavanju krize na Kosovu.
Napad NATO na SRJ, odnosno pre svega na Srbiju, trajao je 11 nedelja. Po procenama raznih izvora, poginulo je između 1.200 i 2.500 ljudi. Bombardovanjem su teško oštećeni infrastruktura, privredni objekti, škole, zdravstvene ustanove, medijske kuće, spomenici.
Tadašnje vlasti u Beogradu procenile su štetu na oko stotinu milijardi dolara i zatražile nadoknadu od članica NATO, a Grupa ekonomista G17 štetu je procenila na 29,6 milijardi dolara.
Napadi na SRJ počeli su 24. marta 1999. nešto pre 20 časova na osnovu naređenja tadašnjeg generalnog sekretara NATO Havijera Solane, a Vlada je te noći proglasila ratno stanje. Nakon nekoliko neuspešnih diplomatskih pokušaja, kriza je okončana posredničkom misijom predsednika Finske Martija Ahtisarija i bivšeg ruskog premijera Viktora Černomirdina, specijalnog izaslanika tadašnjeg ruskog predsednika Borisa Jeljcina.
Najpre je tadašnji predsednik SRJ Slobodan Milošević, početkom juna, prihvatio njihov plan za razmeštanje međunarodnih trupa na Kosovu, a potom je taj dogovor verifikovala Skupština Srbije. Tako se i bombardovanje završilo 10. juna, pošto je doneta Rezolucija 1244 Saveta bezbednosti UN. Dan ranije, predstavnici Vojske Jugoslavije i NATO potpisali su u Kumanovu Vojno-tehnički sporazum kojim je precizirano povlačenje snaga VJ sa Kosova i ulazak međunarodnih vojnih trupa.
Jedinice VJ povukle su se sa Kosova po donošenju rezolucije UN, a prve međunarodne trupe stigle su na Kosovo već 12. juna 1999. godine, preko Grčke i Makedonije. U sastavu Kfora na Kosovo je došlo 37.200 vojnika iz 36 zemalja, od čega je 30.000 iz zemalja članica NATO-a. U međuvremenu je broj tih snaga smanjen na oko 5.000. Po podacima UNHCR-a, Kosovo je od dolaska mirovnih snaga napustilo oko 230.000 Srba, Roma i drugih, a u pokrajinu se vratilo oko 800.000 izbeglih Albanaca.

NEKVALITNÝ PREKLAD:

16 rokov intervencie NATO v Juhoslávii
Útok NATO na Juhosláviu, teda predovšetkým v Srbsku, trvala 11 týždňov. Podľa odhadov rôznych zdrojov, zabil medzi 1200 a 2500 ľudí. Bombardovanie ťažko poškodenej infraštruktúry, priemyselných zariadení, školy, zdravotnícke zariadenia, mediálne domy, pamiatky
Dnešok je 16 rokov od začiatku letectva útoku NATO na Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR), ktorá trvala 78 dní. Pri príležitosti 24., Deň pamiatky obetí bombardovania, štátne a ostatné úradníci položil kvety k pamätníku.
Akcia NATO by JZR vládou, ale mnoho ďalších tzv agresie žiaden medzinárodný právny základ, nasledoval kolaps srbsko-apbanskih rokovania v Rambouillet a Paríži vo februári a marci 1999 o riešení krízy v Kosove.
Útok NATO na Juhosláviu, teda predovšetkým v Srbsku, trvala 11 týždňov. Podľa odhadov rôznych zdrojov, zabil medzi 1200 a 2500 ľudí. Bombardovanie ťažko poškodenej infraštruktúry, priemyselných objektov, škôl, zdravotníckych zariadení, mediálne domy, pamiatky.
Bývalý úrady v Belehrade odhadujú škody na asi stovky miliárd dolárov a požadoval náhradu členov NATO a G17 skupiny ekonómov škody sa odhaduje na 29,6 mld dolárov.
Útoky na Juhosláviu začal 24. marca 1999 krátko pred 20. hodinou na základe objednávky vtedajšieho generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu, a vláda, ktorá večer vyhlásil vojnový stav. Po niekoľkých neúspešných pokusoch sa na diplomatickej krízy skončila sprostredkovateľskú misiu prezidenta Fínska Martti Ahtisaari a bývalý ruský premiér Viktor Černomyrdin, osobitným vyslancom vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin.
Po prvé, vtedajší prezident Slobodan Miloševič na začiatku júna, prijal ich plán na rozmiestnenie medzinárodných vojakov v Kosove, potom to bude overené zhromaždenie Srbska. Tak bombardovanie skončilo 10. júna, pretože uznesenie prijaté 1244. Deň predtým, zástupcovia juhoslovanskej armády a NATO, podpísanej v Kumanovo vojensko-technickej dohody, ktorá stanovuje stiahnutie juhoslovanskej armády v Kosove a vstup medzinárodných vojsk.
VJ jednotky ustúpil od Kosova po prijatí rezolúcie OSN, a prvé medzinárodné vojská vstúpila do Kosova na 12.6.1999, cez Grécko a Macedónsko. KFOR v Kosove bolo 37.200 vojakov z 36 krajín, z toho 30.000 z členských krajín NATO. Do tej doby sa počet týchto síl zníži na asi 5000. Podľa UNHCR, Kosovo, pretože príchod mierových síl odišiel asi 230.000 Srbov, Rómov a iní v provincii sa vrátil asi 800.000 albánskych utečencov.

 

"Humanitárne bombardovanie" - uplynulo 15 rokov od bombových útokov na Juhosláviu zo strany NATO

Belehrad 24.marca

 

Operácia s názvom Allied Force – Spojenecká sila

Dnes uplynulo 15 rokov od bombového útoky zo strany NATO. Bombardovanie sa uskutočnilo na štáty, ktoré boli súčasťou Juhoslovanskej zväzovej republiky. Zásah sa začal 24. marca 1999 a skončil 10. júna.

Pracovník srbskej petrolejárskej spoločnosti 16.mája referuje mobilným telefónom o škodách na benzínovej stanici vzdialenej asi 30 km od Belehradu, ktorá sa stala terčom bombardovania NATO v 53 . deň útokov na JuhosláviuPracovník srbskej petrolejárskej spoločnosti 16.mája referuje mobilným telefónom o škodách na benzínovej stanici vzdialenej asi 30 km od Belehradu, ktorá sa stala terčom bombardovania NATO v 53 . deň útokov na Juhosláviu

Operácia s názvom Allied Force – Spojenecká sila, ktorú NATO vykonalo bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, trvala 78 dní. Objekty na území Srbska a Čiernej hory sa stali terčom riadených striel a bômb lietadiel NATO. Zámienkou pre akt agresie 19 členských krajín na čele s USA boli neúspešné rokovania o Kosove a odmietnutie Srbrska podpísať "mierový plán“. Jedných z bodov tohto plánu bola podmienka rozmiestnenia cudzích vojsk v Kosove, čo prakticky znamenalo vojenskú okupáciu regiónu.

Pôvod mierových rokovaní bol v politike Slobodana Miloševiča, ktorý okliešťoval právomoci Albáncov. To sa najprv prejavovalo pasívnym odporom. Postupne však naberalo prevahu zo strany radikálov z Kosovskej oslobodzovacej armády. Následne dochádzalo k útokom zo strany armády ako aj vlády Belehradu. NATO údajne chcelo rozbiť tento začarovaný kruh.

Formálnou zámienkou pre útok bolo objavenie hromadného hrobu albánskych civilistov v kosovskej obci Racak. Tí mali byť údajne zastrelení srbskými vojakmi. Neskôr sa ukázalo, že išlo o podvrh zinscenovaný s pomocou západných spravodajských služieb. Väčšina obetí totiž boli bojovníci Kosovskej oslobodzovacej armády, ktorí boli zabití v rôznych oblastiach regiónu počas stretov s juhoslovanskými strážcami zákona.

"Vedľajšie škody“

V priebehu 11 týždňov počas leteckej operácie došlo celkovo k 2300 leteckým útokom na 995 objektov. Zhodených bolo 14.000 bômb, vrátene tých s ochudobneným uránom. Použitá bola aj kazetová munícia, ktorá aj 15 rokov po útoku, predstavuje hrozbu pre obyvateľstvo, pretože v niektorých prípadoch nedošlo k výbuchu. Zabitých bolo viac ako 2000 civilistov, vrátane 88 detí. Viac ako 5000 ľudí bolo zranených a viac ako 1000 bolo nezvestných. Cez 200.000 etnických Srbov bolo nútených opustiť svoju vlasť Kosovo.

V priebehu útokov NATO došlo podľa aliancie aj k "vedľajším škodám“, ktoré predstavujú hromadné zničenie infraštruktúry vrátane mostov, dopravných uzlov, továrni či elektrární.

Zničených bolo tiež viac ako 300 škôl a viac ako 20 nemocníc. Najmenej 40.000 domov bolo buď úplne zničených, alebo poškodených. Zdevastovaných bolo približne 90 historických a architektonických pamiatok.

Útoky zo strany NATO mali rozsiahly dopad aj na zdravie ľudí. Situácia je obzvlášť alarmujúce v južnom Srbsku, ktoré bol najviac zasiahnuté bombami NATO. Podľa Radomíra Kovečevica, vedúceho oddelenia rádiologickej ochrany ústavu doktora Dragomira Karajoviča, ľudia, ktorí žijú v oblasti zasiahnutie uránom riskujú rakovinu pľúc, prsníka, lymfatických uzlín či leukémiu. Lekári zaznamenali tisícky nových nádorových ochorení, príčinu vidia práve v bombardovaní NATO.

Účasť Slovenska

V roku 1999 Slovenská republika ešte nebola súčasťou NATO. Aliancii však poskytla slovenský vzdušný priestor pre jej lietadlá. Práve to mnohí kritici označili za nepriamu účasť na bombardovaní Juhoslávie. Približne 300 demonštrantov sa 30. marca 1999 zhromaždilo pred Veľvyslanectvom USA v Bratislave s transparentom "NATO vraždí, vláda mu slúži". „Je to najmenšie zlo,“ uviedol v tom čase Dzurinda, "je mi veľmi ľúto toho, k čomu dochádza v Kosove. K zásahu NATO viedli masakre a prelievanie krvi na oboch stranách, ktorých obeťami sa stávali absolútne bezbranní ľudia."

Milosrdný anjel?

Dnes si pripomíname 16 rokov od začiatku leteckých útokov NATO na Juhoslovanskú zväzovú republiku (JZR/SRJ), ktoré trvali 78 dní a ktoré Vláda SRJ, ale aj mnohí iní nazvali agresiou. To, že skutočne išlo o agresiu, vieme najlepšie my tuná všetci, aj keď ten náš „kríž a trest" spred 16 rokov, zahraničie vnímalo a dodnes vníma všelijako. Nevedia oni, to čo my vieme a ani potuchy nemajú, ako hrôzostrašne hučia bombardéry. Počas 11 týždňov lietali nám nad hlavou dňom a nocou, vykonali 2 300 leteckých náletov, teda asi 30 denne. Kiežby svet ani nezvedel, ako je to spať v strehu, s jedným otvoreným okom a jedným uchom načúvať. A keď je hukot už blízko, rýchlo sa bežať niekam skryť, aj keď s vedomím, že sa pred silnými bombami a žiarením nemožno ukryť. Krátky, nemý, 5 minútový dokument o leteckých útokoch na našu krajinu, grécka ZorbasTV potiahla iba hudbou Gorana Bregovića:

 Dôvodom na začiatok útokov údajne boli tvrdé zákroky srbských jednotiek proti albánskym separatistom na Kosove. Vo Vojvodine a v Novom Sade, ktoré sú stovky kilometrov vzdialené od Kosova, ktoré sa považujú za Európu v malom, keďže tu žije 27 národných spoločenstiev, ktoré s tými dôvodmi a zámienkou za NATO agresiu nemali takmer žiaden súvis, „milosrdný anjel" nemilosrdne zničil mnohé významné objekty a v Novom Sade zbúral aj všetky mosty cez Dunaj.

Počas vojenskej operácie nazvanej Milosrdný anjel NATO zhodilo na územie SRJ asi 420.000 projektilov, teda asi 5.400 denne ako aj 37.000 kazetových bômb a tiež zakázanú zbraň - muníciu s obsahom ochudobneného uránu.

V útokoch na SRJ, čiže predovšetkým na užšie Srbsko a Vojvodinu bombardovaním boli zbúrané alebo poškodené objekty, cesty, trate, mosty... školy, zdravotné ustanovizne, budovy štátnych médií v Novom Sade a Belehrade, pamätníky... Škoda sa hodnotí na 30-100 miliárd dolárov. Podľa písania rôznych zdrojov, za 11 týždňov zahynulo 1.200-2.500 osôb.

Nálety sa skončili 10. júna prijatím rezolúcie číslo 1244 na pôde Bezpečnostne rady OSN.Nálety sa skončili, Srbsko bolo zbúrané, krajina hmotne a morálne zdevastovaná... a odškodné sa jej dodnes nedostalo.

 

Katarína Pucovská

 

V Belehrade spustili iniciatívu požadujúcu od NATO odškodnenie za bombardovanie

0

Belehrad 24. marca 2015 (TASR AP-Srdjan Ilic)

 

Účastníci podujatia označili nálety NATO za porušenie všetkých medzinárodných právnych noriem

V Belehrade spustili v pondelok iniciatívu požadujúcu od Severoatlantickej aliancie kompenzácie za škody, ktoré spôsobila Srbsku bombardovaním niekdajšej Juhoslávie v roku 1999, informoval srbský spravodajský server B92. Pripomenul, že NATO spustilo 78-dňovú leteckú operáciu 24. marca 1999, a to bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN.

Na snímke dymiaca budova v Novom Belehrade zasiahnutá počas náletov NATO 21. apríla 1999. Ilustračné fotoNa snímke dymiaca budova v Novom Belehrade zasiahnutá počas náletov NATO 21. apríla 1999. Ilustračné foto

Podujatie, ktoré sa konalo v predvečer 16. výročia začatia leteckých útokov Severoatlantickej aliancie, organizovali mimovládne organizácie Belehradské fórum za svet rovných a Klub generálov a admirálov.

Účastníci podujatia označili nálety NATO za "porušenie všetkých medzinárodných právnych noriem". Útoky podľa nich spôsobili Srbsku, ktoré vtedy bolo súčasťou Juhoslávie, masívne materiálne škody a straty na životoch.

Generál vo výslužbe Jovo Milanovič vyzval na opätovné požadovanie vojnových reparácií a obnovenie súdneho konania voči 14 svetovým lídrom, ktorí sú zodpovední za leteckú operáciu NATO v Juhoslávii.

Príkaz na začatie vojenskej akcie proti suverénnemu štátu vydal americkému generálovi Wesleymu Clarkovi vtedajší generálny tajomník NATO Javier Solana.

Nálety sa skončili 10. júna 1999 prijatím rezolúcie č. 1244 na pôde BR OSN.

Dôvodom na začatie útokov boli tvrdé zákroky srbských jednotiek proti albánskym separatistom v Kosove. Clark neskôr vo svojej knihe Vedenie modernej vojny priznal, že plánovanie vzdušnej operácie NATO proti Juhoslovanskej zväzovej republike (JZR) bolo "v plnom prúde už v polovici júna 1998", teda rok pred jeho začatím.

V Srbsku prakticky neexistuje mesto, ktoré sa počas 11 týždňov útokov nestalo terčom bombardérov. Od väčších útokov bolo však ušetrené územie Čiernej Hory, ktorá bola v tom čase súčasťou juhoslovanského štátneho zväzku.

Počas operácie bolo vykonaných 2300 leteckých náletov na 995 objektov v celom Srbsku; 1150 bojových lietadiel vystrelilo takmer 420.000 projektilov s celkovou váhou 22.000 ton. NATO zhodilo na územie JZR aj 37.000 kazetových bômb, ako aj zakázanú zbraň - muníciu s obsahom ochudobneného uránu.

Vojna sa skončila prijatím rezolúcie č. 1244 a podpísaním vojensko-technickej dohody v Kumanove, v ktorej bolo zakotvené stiahnutie srbských jednotiek z územia Kosova a príchod zahraničných vojakov do tejto juhosrbskej provincie.

Počas trojmesačného bombardovania miest a dedín zahynulo podľa srbských zdrojov najmenej 2500 civilistov, z toho 89 detí. Zranenia utrpelo viac ako 12.500 ľudí. Počet obetí nezahŕňa tých, ktorí zomreli na leukémiu a ďalšie nádorové ochorenia v dôsledku chorôb vyvolaných použitím munície s obsahom ochudobneného uránu.

Najviac vojakov aliancie sa na akcii zúčastnilo z členských krajín Francúzska, Nemecka, Talianska a USA.

UBISTVO16 RADNIKA RTS-A (BOMBARDOVANJE 23.04.1999)

16 godina od NATO Bombardovanja SRJ 1999. - 2015.

Prošlo je tačno 15 godina od kada je NATO započeo svoj bombaški napad na nedužni narod Srbije, tadašnje Savezne Republike Jugoslavije (SRJ).
Učenici i profesori Tehničke Škole "Ivan Sarić" iz Subotice, se ovim filmom prisećaju svih ljudi i dece koji su poginuli te, ne tako davne, '99. godine u napadu koji je trajao 78 dana!

NATO bombardovanje Niša 1999, NATO bombing city of Nis 1999

Žute ubice - Priče preživelih od kasetnih bombi

Milosrdni protiv Vilinog grada / Merciful vs City of the nymphs

Bombardovanje mosta - Trstenik

 

Seredské cigánky v autobusoch so šmelinou – skúška bielej neschopnosti

6. 5. 2015

 
Celý příspěvek | Rubrika: Z DOMOVA - SLOVENSKO | Komentářů: 0

Dolce&Gabbana: Skutočnou rodinou je len tradičná rodina! LGBT vyzývajú na bojkot značky Dolce&Gabbana

24. 3. 2015

 
Celý příspěvek | Rubrika: ZO ZAHRANIČIA | Komentářů: 0

Pochod pro život 2015 - Jiří počatý při znásilnění

24. 3. 2015

 
Celý příspěvek | Rubrika: OSTATNE | Komentářů: 0

"Vy sa približujete stále bližšie k Rusku a obviňujete Rusko za to, že je blízko NATO"

24. 3. 2015

 

Cesta do vlasti - Krym

17. 3. 2015

 

Kdo za tím stojí - ČIPY NÁM VNUCUJÍ - Globální světová vláda.

17. 3. 2015

 

LGBTI PRESTAVUJE NOVÚ SPOLOČNOSŤ - CHCEMEJU?

17. 3. 2015

 

Vojislav Šešelj. Nedávno poskytl ParlamentnímListům.cz, jako jedinému českému médiu, obsáhlý a otevřený rozhovor.

17. 3. 2015

 
Celý příspěvek | Rubrika: JUHOSLÁVIA | Komentářů: 0

Nie základniam NATO, skandovali ľudia pred americkou ambasádou

17. 3. 2015

 
Celý příspěvek | Rubrika: Z DOMOVA - SLOVENSKO | Komentářů: 0

VO VEĽKEJ BRITÁNII SI MÔŽE HOMOSEXUÁLNY SYN ADOPTOVAŤ DIEŤA, KTORÉ MU VYNOSILA JEHO MATKA

13. 3. 2015

 
Celý příspěvek | Rubrika: ZO ZAHRANIČIA | Komentářů: 0
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA